„Kým neučiníte nevedomie vedomým, bude riadiť váš život a vy ho budete nazývať osudom.“ C.G. Jung
„Predstavivosť je dôležitejšia ako poznanie. Poznanie je totiž obmedzené na to, čo v tejto chvíli vieme a chápeme, zatiaľ čo predstavivosť objíma celý svet – a všetko, čo kedy bude možné poznať a pochopiť.“ Albert Einstein
Človek je jediný tvor, ktorý dokáže vo svojej mysli vytvárať obrazy, ktoré nikdy nevidel, počuť zvuky, ktoré nikto nevyslovil, a precítiť situácie, ktoré sa ešte nestali. Práve táto schopnosť – schopnosť imaginácie – je naším mocným nástrojom.
Imaginácia je priestor slobody bez času, kde môžete a dokážete prekračovať hranice, zažiť možnosti, ktoré ste stratili, príležitosti, ktoré ešte neprišli, priestor kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou a prítomnosť s budúcnosťou. Priestor kde sa nemožné stáva možným. Miesto kde sa môžete stretnúť so svojou dušou, uvidieť sa navzájom, povedať si po čom túžite, čo si nedokážete dopriať, čo viac už nepotrebujete a nechať sa ňou viest, sprevádzať cez prežitok, obraz, symbol.
Imaginácia je výsada, ktorá nás robí ľuďmi. Naša schopnosť vytvárať symbolické obrazy a pracovať s nimi to je dar imaginácie. Skoro všetko, čo je hodné vykonania, vzniklo najprv pred vnútorným zrakom. Predstava či fantázia je typická nielen pre činnosť básnika, maliara, alebo vedca, ale pre ľudského ducha ako takého. Tento dar však často mrháme na vytváranie obáv, katastrofických scenárov a vnútorných drám, namiesto toho, aby sme ju vedome nasmerovali k tvorivosti, uzdraveniu a rozvoju.
V predstavivosti sa ukrýva kľúč k zmene. Dokáže nás preniesť do priestoru liečivého prežívania, symbolického videnia a tvorivej obnovy. V terapeutickej práci, v umení, vo filozofii aj v každodennom živote sa môžeme učiť vracať sa k tejto schopnosti ako k spojencovi – ako k hlasu duše, ktorý nám ukazuje viacvrstvový význam sveta aj nás samých.
Denný sen je účinnou terapeutickou metódou preto, lebo sa ním dajú osloviť dôležité súčasti psychiky nepriamo, pod ochranou symbolov – liečba teda prebieha účinne, a zároveň šetrne.
Zážitok imaginácie
V imaginácii nejde len o to, niečo si predstaviť, v skutočnosti v nej zažívame stretnutie so svojím vnútorným svetom. A to, čo zažijeme telom, srdcom a symbolmi, v nás zostáva – ako živá stopa, nie ako myšlienka. Každý obraz prechádzajú celou našou bytosťou ako v sne, a je dôležitý práve tým, že bol zažitý.
Telo vníma pohyby, teplo, chlad, dotyk.....cíti, že niekam kráča, že je v tme, že dýcha iným rytmom
Myseľ ticho prijíma obrazy bez potreby ich hodnotiť.....sleduje, bez toho, aby musela veci rozumovo chápať.
Srdce prežíva emócie, vníma nálady, zaznamenáva vnútorné odtlačky duše...môže cítiť radosť, strach, túžbu, úľavu.....bez slov.
Symboly k nám prehovárajú cez obrazy, tvary, zvuky, sú viac než slová.....nesú významy, ktoré cítime skôr, než ich vieme vysvetliť.
Imaginácia spája vedomé a nevedomé je mostom medzi tým, čo vieme, a tým, čo ešte len tušíme.
Podľa C.G. Junga, sú imaginácie spontánne prejavy duše, ktoré prinášajú poznanie, uzdravenie a prepojenie s hlbšími vrstvami ja. Je to reč našej duše.
Človek sa dostáva hlbšie do kontaktu samým sebou a dotýka sa nevedomých aspektov seba, ktoré tam určujú správanie a myslenie v prítomnosti. Racionálne myslenie je na pozadí, do hry vstupuje vaša vnútorná inteligencia a vnútorný liečiteľ. Každá imaginácia je špecifická, vynárajú sa obsahy, ktoré majú byť aktuálne videné, ktoré sú nejakým spôsobom potlačené, vytesnené, nespracované a prežitkom v imaginácii sa uvoľňujú, liečia. Náš mozog nerozlišuje ci je prežitok imaginárny, alebo reálny. Predpokladá sa, že vnem a imaginácia používajú v mozgu spoločné dráhy. Vnem a predstava patria k sebe. Tieto predstavy môžu byť veľmi živé, názorné, alebo len určené farbami, tvarom, môžeme cítiť čuchové stopy, vôňu pach (veľmi silné spúšťače spomienok), pocit dotyku, akustické podnety, spomienky. Niekedy sú to len myšlienky. Tie nechávame voľne, nebojujeme s nimi, nechávame ich nami prejsť, bez hodnotenia, bez obviňovania, očakávania.
Aj keď ma imaginácia veľa spoločného s naším vnútorným svetom, ostáva plodná tam, kde nestráca kontakt so svetom vonkajším.